Cigeľ - Kostol sv. Matúša

Chrám sv. Matúša v Cigli

(na článku sa priebežne pracuje)

Pôvodná drevená stavba Kostola sv. Matúša bola vybudovaná okolo roku 1200 na dnešnom Ozanineje vŕšku, predtým nazývanom Benakália. V záznamoch vo farskej kronike je informácia, že ho dali postaviť grófi Ján Medňanský a Ján Latinovický. Ešte donedávna sa v kostole nachádzal fragment pôvodného neskorogotického dreveného skriňového krídlového oltára s maľovanými platňami, datovaného do začiatku 16. storočia, pochádzajúceho ešte z čias dreveného kostola. Kostol v období reformácie, viažúcej sa na hornej Nitre približne k rokom 1525 – 1600, slúžil luteránom. V roku 1762 na mieste starej sakrálnej stavby vyrástol na podnet Karola II. Pavla Engelberta Pálffyho murovaný rímsko-katolícky kostol sv. Matúša apoštola. Nie je isté, či bol zasvätený tomuto svätcovi po celú svoju existenciu, lebo v niektorých starších záznamoch je označený ako Kostol sv. Mateja (Matej nie je Matúš. Matej je učeník, ktorý bol podľa knihy Skutky apoštolov vybraný na miesto Judáša, aby zostal zachovaný počet dvanástich učeníkov).

Spočiatku kaplnka patrila pod prievidzskú farnosť. Neskôr bol Cigeľ samostatnou farnosťou, až do roku 1788, kedy bola založená fara v Sebedraží a Cigeľ bol jej bol priradený ako filiálka. Prvý známy farár (súčasne aj učiteľ) bol Ján Zolnay.

Výstavba kostola priamo súvisela s rekatolizáciou hornej Nitry, ktorá nastala v období, keď vymreli vlastníci bojnického panstva z protestantského rodu Turzovcov, a Bojnice, spolu s priľahlými majetkami získali katolícki Pálfiovci. Grófka Františka Pálfi Kueninová de Belasi – manželka Pavla Pálfiho, prvého vlastníka Bojníc z tohto rodu, podporovala výstavbu katolíckych kostolov. Konala tak aj po smrti svojho manžela, ktorý vo svojom testamente žiadal, aby sa z určených peňazí vybudoval v dedinách na jeho panstvách aspoň jeden murovaný kostol ročne.

Kostol sv. Matúša apoštola bol rekonštruovaný v roku 1834 za pomoci Františka Alojza Pálfiho. Ďalšie reštaurácie prebehli v rokoch 1912 a 1974. Jednoloďový objekt mal pôvodne drevenú vežu posadenú na streche predsiene, ktorá siahala len mierne nad strechu kostola. Počas opravy v rokoch 1939 – 1947 bola nahradená vysokou kamennou vežou. Tá vo svojom podkroví ukrýva tri zvony: zvon sv. Matúš (130kg, 1923), zvon sv. Florián (80kg, 1923) a 50 kilogramový “umieračik”, ktorý je spomedzi zvonov najstarší.